Autor: Ľudmila Grodovská, Časopis Slovenka č. 6/2007 (február 2007), Rubrika: Aktuality
Len raz v živote… Aj keď sa dnes každé tretie manželstvo na Slovensku rozpadá, vo chvíli, keď sa dvaja ľudia rozhodnú oficiálne spečatiť svoj zväzok, väčšina z nich určite verí, že je to na celý život. Chcú, aby deň, aký neplánujú už nikdy zopakovať, bol krásny a jedinečný. Mnohé dievčatá o ňom snívajú roky, do detailov majú premyslené, v akých šatách, s akou kyticou pôjdu k oltáru, akej farby budú kvetiny na stoloch…
Fašiangy boli kedysi nielen obdobím zábav a plesov, ale i hlavnou sezónou svadieb. Bol to vhodný čas na zabíjačky, z ktorých sa robili hostiny, v mraze sa nekazilo mäso ani zákusky. Túto tradíciu možno narušil vynález chladničiek… Čo všetko – okrem technických vynálezov – ovplyvňuje podobu a organizovanie slovenskej svadby v súčasnosti? Hrubá miera sobášnosti sa u nás v porovnaní s obdobím pred takými dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi veľmi znížila. V roku 1982 bolo 7,99 sobášov na 1 000 obyvateľov, kým v roku 2005 len 4,85. Veľmi veľa dvojíc žije nezosobášených s odôvodnením, že “na lásku papier netreba” a o svadbe vôbec neuvažuje. Iné páry bývajú spolu “na skúšku” a svadbu v budúcnosti aj plánujú, ale najskôr si zabezpečia byt, zariadia sa, často majú aj dieťa, a svadba sa stále odkladá – z finančných dôvodov. Krásna svadba stojí desaťtisíce, ba i státisíce. Pod dojmom preferencií kamarátok a očakávaní maminých kamarátok a širokého príbuzenstva si máloktorá budúca nevesta (mám podozrenie, že málokedy je to túžba ženícha) vie predstaviť, že by jej svadba mala byť celkom skromnučká.
Internet veľmi pomáha aj pri komunikovaní so svadobnými agentúrami. Využívajú ho zaneprázdnení budúci novomanželia, ktorí prípravy prenechávajú agentúre, najmä tí, ktorí sa v čase príprav zdržiavajú v zahraničí. Obyčajne prídu do agentúry iba raz, vyjadria svoje predstavy a požiadavky, dohodnú zmluvu, a potom sa často dostavia až priamo na svadbu. Všetko pripraví agentúra. Aj to je novinka, ktorá sa na Slovensku udomácňuje.
Veľmi veľa mladých ľudí pracuje v zahraničí a nachádzajú si tam aj životných partnerov, ale zosobášiť sa mnohí (najmä mnohé!) prichádzajú na Slovensko. Klientelu tých niekoľkých svadobných agentúr, ktoré na Slovensku zatiaľ vznikli, tvoria prevažne takéto páry, ale prichádzajú im na chuť už aj Slováci. Tí môžu využiť iba niektorú zo služieb (vypožičanie šiat, zabezpečenie fotografa, kaderníka, reštaurácie, limuzíny, dekorácie, oznámenia a podobne), alebo si objednať celú svadbu od A do Z na kľúč. Vrátane svadobného koordinátora, ktorý prevezme na seba všetky starosti počas svadby – od podávania večerí, cez program, až po hlasitosť hudby.
Spolupracovať s agentúrou je výhodné aj preto, lebo profesionáli vedia fundovane poradiť. Poznajú najnovšie trendy v móde šiat, kytíc, radia pri výbere farieb podľa typu nevesty, vedia zladiť dekorácie, kytice, šaty družičiek, úpravu stolov a svadobných miestností.
Svadobná agentúra Impuls v Bojniciach sa zasa zameriava na organizovanie svadieb na Bojnickom zámku. “Najviac klientov u nás máme okolo Vianoc,” hovorí jej majiteľka Ing. Tatiana Klopčeková. “Vtedy prichádzajú mladí Slováci domov na sviatky. Prídu sem, dohodnú si termín a povedia požiadavky, všetko ostatné už zabezpečíme sami.”
Na svadobných stoloch by mali byť aj farebne zladené sviečky, a ani zákusky a torty by nemali pôsobiť rušivo, ale vhodne dopĺňať celkovú atmosféru. Svadobné dary – stále bežnejšie sú peniaze (v zahraničí majú o niečo elegantnejšiu podobu šekov), novomanželia sa dokonca nerozpakujú na svadobnom oznámení uviesť svoje číslo účtu. Iní zase pripravia zoznam vecí, ktoré by sa im hodili do domácnosti a pozvaní svadobčania sa rozhodnú podľa finančných možností. Čím bližšia rodina, tým je dar väčší, bežne sa pohybuje od tisícky po päť, aj desaťtisíc korún. Preto väčšinou mladomanželia na nákladnej svadbe ani “neprerobia”.
Darčeky pre hostí – sú novinkou, ktorá sa rýchlo ujala. Drobné pozornosti ako mandle v cukre, zaviazané v bielom tyle, srdiečka z belgickej čokolády, medovníčky s menami novomanželov, fotorámiky, mydielka, malé tortičky v tvare srdiečok – môžu čakať hostí pripravené na stoloch a byť súčasťou dekorácie.
Na východnom Slovensku nimi nahrádzajú zákusky, ktoré sa zvykli podľa starého zvyku dávať svadobčanom pri “rejdovom” tanci. A niekde nimi už nahrádzajú aj tradičnú výslužku. Výslužka – škatuľa so zákuskami a fľašou vína či páleného zatiaľ ešte nevymizla. Aj tú si však už možno dať nielen upiecť, ale priamo pripraviť do škatúľ v cukrárenských výrobniach.
Svadobná knižka v ozdobnej či hodvábnej väzbe nie je obyčajný album. Jej účel vysvetľuje Ing. Tatiana Klopčeková z agentúry Impuls: “Knižka umožňuje svadobčanom vyjadriť blahoželania mladomanželom a funguje aj ako kronika. Je v nej miesto pre svadobné oznámenie a pozvánku, fotografie z detstva, fotografie rodičov a svedkov, miesto pre svadobné menu, aj dôležité udalosti toho dňa zo sveta.”
Dátum svadby je dobre si vybrať niekoľko mesiacov dopredu. Hlavná sezóna je začiatkom a koncom leta, tradične obľúbené sú dni so zaujímavými dátumami (napríklad keď vyjde sobota na Valentína, alebo sa v dátume opakujú rovnaké číslice).Keby ste chceli svadbu napríklad 7. 7. 2007, ťažko už nájdete miesto, kde vás zosobášia, obsadené sú už aj podniky, v ktorých sa organizujú hostiny. Skúsení organizátori svadieb takéto dni neodporúčajú, pretože býva nielen “husto” v kostoloch a sobášnych sieňach, ale obsadení sú aj fotografi, kaderníci, dídžeji – a vám sa nemusí ujsť najlepší.
Slovenské tradície
Dnešná slovenská svadba sa nevyhla zahraničným vplyvom. Dostupné sú časopisy, filmy, mladí ľudia veľa cestujú a spoznávajú iné kultúry a zvyky, ktorými sa inšpirujú. Preto na slovenských svadbách dnes možno zažiť aj ohňostroj, na hradoch vidieť vystúpenie sokoliarov či šermiarske súboje. No aj tí, ktorí sa prídu so svojím partnerom – cudzincom zosobášiť na Slovensko, väčšinou túžia ukázať naše tradičné zvyky.
Nezanikla dojímavá odobierka v dome nevesty, v obľube je prenášanie cez prah či rozbíjanie tanierov, z ktorých črepy zametá ženích pri vstupe do sály. Zachovalo sa aj polnočné čepčenie, rejdový tanec na východnom Slovensku a na západnom zas metlový tanec či vyberanie do “vienka”, keď svadobčania darujú mladomanželom peniaze. A najmä na dedinách ešte stále žije aj starý zvyk, že si ľudia náklady na svadby navzájom “požičiavajú a vracajú”.